Kráčaš večerným mestom a náhle započuješ z ponurej uličky to vzdialene známe: “Vzácna dámo, ctený pánie, napníte óči, nastrážte úšji, srdcie Vám uš jísto bušjí, pristúptje bljižšie…” ozýva sa záhadný hlas s tajomným prízvukom. Zvedavo sa obzrieš a neveríš vlastným očiam. Pochybne vyzerajúci cirkusový principál, stojaci pri drevenej káričke so zahalenou klietkou nabáda okoloidúcich nazrieť za pár drobných cez otvor špinavej plachty. Obraz ako zo starého filmu. Zaujato sa zastavíš a zvažuješ či prekonáš pohodlie večernej nudy a prispeješ pár kovákov za chvíľku vzrušenia. Nesmelo sa vyberieš smerom ku čudákovi. Nie si ani na päť krokov a principál na teba skríkne. “STOJ! Pro tjéba mam njiečo ljepše!” Podá ti čiernobiely pokrčený leták ako vystrihnutý z dobových novín, obratom bez slov chytí madlo rozpadajúcej sa káry a rýchlym krívajúcim krokom náhle zmizne za najbližším rohom.